Prekonferencia VdGM Varšava 2011
Mladý všeobecný lekár na Slovensku a v Európe
MUDr. Lenka Bachratá
Kto je to všeobecný lekár? Aké je jeho miesto v zdravotnom systéme? S akými ochoreniami máme za ním ísť – teraz, keď už nepotrebujeme výmenný lístok k špecialistovi? Potrebujeme ho vôbec? Položme tieto otázky rôznym ľuďom – bežným občanom, študentom, lekárom, politikom - a dostaneme určite množstvo rôznych odpovedí. Väčšina sa snáď zhodne aspoň na tom, že všeobecný lekár je „obvoďák“, teda lekár prvého kontaktu. Ostatné odpovede budú zrejme často dosť rozpačité a pre nás, „obyčajných obvoďákov“ možno nie príliš lichotivé.
Všeobecný lekár stráca v súčasnej dobe na vážnosti v očiach verejnosti, lekárov špecialistov aj našich politických reprezentantov. Prečo je to tak, môžeme len tušiť - zrejme za to môžu hlavne stále viac obmedzované kompetencie, štatút vypisovača výmenných lístkov a veľmi obmedzená schopnosť naozaj vyliečiť väčšinu ochorení. Nedobrú reputáciu má tento odbor aj medzi študentmi medicíny, preto sa priemerný vek všeobecných lekárov posúva stále vyššie. V priebehu najbližších desiatich rokov budú dve tretiny súčasných všeobecných lekárov v dôchodkovom veku a nebude ich kým nahradiť. Mladých všeobecných lekárov je u nás ako šafranu a tým lekárom, ktorí sa pre tento odbor rozhodnú, to systém nijako neuľahčuje - od začiatku čelia mnohým takmer neriešiteľným situáciám, než sa im podarí získať špecializačný diplom a zaradiť sa do praxe.
Hoci v mnohých iných európskych krajinách je lekár prvého kontaktu vnímaný ako základný pilier zdravotného systému, jeho postavenie v tomto systéme je všade špecifické. Podobne špecifické je aj začleňovanie mladých lekárov do systému – ich vzdelávanie a prax, odmeňovanie počas vzdelávania, zaradenie do siete, výskum v ambulancii. Snaha riešiť potreby mladých oddelene od potrieb „senior“ lekárov viedla k založeniu hnutia Vasco da Gama Movement v roku 2005, ktoré vzniklo ako pracovná skupina WONCA Europe (svetová organizácia praktických a rodinných lekárov). Toto hnutie(VdGM) združuje všeobecných/ rodinných lekárov do päť rokov od atestácie a lekárov v príprave na atestáciu, a to formou rovného zastúpenia každého členského štátu.
Tento rok sa k participujúcim 32 krajinám Európy pripojilo aj Slovensko. V počte dvoch mladých slovenských všeobecných lekárok (MUDr. Beata Blahová z Prešova a MUDr. Lenka Bachratá z Bratislavy) sme sa zúčastnili na prekonferencii VdGM v rámci európskej konferencie WONCA vo Varšave v dňoch 7.-11.9.2011.
Prekonferencia sa konala dva dni pred zahájením hlavnej konferencie a jej súčasťou bolo zasadnutie Európskej rady, ktorého sa zúčastnil jeden zástupca z každej zúčastnenej krajiny. Na tomto zasadnutí bol doplnený výkonný výbor, v rámci ktorého boli zvolení aj vedúci pracovných skupín pre výskum, vzdelávanie a prax, imidž VdGM, nábor nových lekárov a výmenné pobyty. Úlohou pracovných skupín má byť medzinárodná spolupráca a vzájomná pomoc jednotlivých krajín pri zlepšovaní v stanovených oblastiach. Paralelne so zasadaním Európskej rady prebiehala prekonferencia, v rámci ktorej účastníci rozdelení do skupín diskutovali o hlavnej tohtoročnej téme, ktorou bolo „globálne zdravie“. Túto tému uviedol pri zahájení prekonferencie profesor Jan de Maeseneer z Belgicka svojou vizionárskou prednáškou. Aktivity VdGM pokračovali aj v priebehu hlavnej konferencie, kde sa prelínali s rovnakými témami „lekárov seniorov“. Medzi najviac diskutovanými témami bol výmenný program Hippocrates, ktorý umožňuje mladým lekárom dvojtýždňový observačný pobyt v ambulancii praktického/rodinného lekára v niektorej z európskych krajín, ďalej tzv. vidiecka medicína a tiež výskum v ambulancii všeobecného / rodinného lekára – téma, ktorá je u nás ešte v plienkach. Prebehlo aj niekoľko workshopov na tému „Ako vybudovať organizáciu mladých všeobecných/rodinných lekárov v jednotlivých krajinách“ a poučné pre Slovensko boli tiež prednášky na tému „Ako sme sa pokúšali implementovať elektronické zdravotníctvo“.
Ďalším významným zdrojom informácií pre nás boli neformálne stretnutia v kuloároch - medzi prednáškami a pri spoločenských aktivitách. (Človeku je hneď ľahšie keď vie, že nemá problémy sám .) Veľkú diverzitu systémov v jednotlivých krajinách nie je možné popísať pár slovami, preto si dovolím zhrnúť naše večerné debaty nasledovne: systém primárnej starostlivosti a tiež vzdelávania a iných podmienok pre mladých lekárov sa líši od krajiny ku krajine, niekde viac, inde menej. Ale všade sú lekári prvého kontaktu nespokojní so svojim postavením a zneuznaním zo strany lekárov – špecialistov, všade majú pocit, že by mnoho vecí mohlo fungovať oveľa lepšie. Čiastočne za to určite môže večne nespokojná mladosť, čiastočne fakt že žiadny zdravotný systém nie je dokonalý. A asi ani nemôže byť - spoločnosť sa vyvíja rýchlym tempom a zdravotníctvo je vždy o pár krokov pozadu. A v niektorých krajinách o niekoľko svetelných rokov. (Bližšie o situácii v jednotlivých krajinách na oficiálnej stránke www.vdgm.eu. )
Stretnutie s mladými praktickými lekármi z celej Európy bolo pre nás úžasnou skúsenosťou. Všetky naše nové poznatky by asi zaplnili dlhé stránky, ale určite bude stáť za to postupne sa s nimi podeliť s ostatnými. To, čo ja osobne považujem za najdôležitejší „take-home message“ je toto:
- že žiadny zdravotný systém nemôže fungovať bez primárnej starostlivosti. Jej fungovanie stojí totiž na veľmi odlišných zásadách, než ostatné články zdravotného systému. Len časť z nich tvorí „evidence-based medicine“, teda medicína založená na dôkazoch. Ostatok je „art“, teda umenie lekára vedieť správne odhadnúť situáciu a zložitý komplex okolností pacienta, jeho ochorenia a jeho prostredia.
- že tento „art“ prístup je neľahké aplikovať, pokiaľ je lekár v enormnom časovom strese, je frustrovaný z obáv o vlastnú existenciu, z nedostatku motivácie a nízkeho spoločenského ohodnotenia
- že na Slovensku máme obrovské rezervy vo vzdelávaní lekárov v príprave – v jeho obsahu aj rozsahu, vo výskume v primárnej starostlivosti a jedným z veľkých handicapov na nedostatočná schopnosť komunikácie – medzi lekárom a pacientom, medzi lekármi navzájom a tiež smerom do zahraničia
- že pokrok v medicíne je síce nevyhnutný, ale popri ňom nesmieme zabúdať na ľudskú prirodzenosť a zdravý rozum. A vždy je dobré dvakrát merať, než raz zarežeme.
- že je nie je možné bezhlavo prenášať skúsenosti a vedomosti nadobudnuté na opačnom konci sveta, pretože zdravie je úzko spojené s lokalitou, v ktorej človek žije a so spoločenskými väzbami, ktoré v nej má vytvorené.
Je to pre nás určite veľká príležitosť, môcť sa poučiť zo skúseností v zahraničí, ale musíme ich citlivo „našiť“ na naše podmienky. Preto musíme vybudovať Svoj systém, robiť Svoj výskum a bojovať za Svoje predstavy. O tom je motto Vasco da Gama Movement: „Think globally, act locally.“
Náhľad fotografií zo zložky VdGM prekonferencia, Varšava 6.-7.9.2011